Nový Zéland dosiahol päťnásobné zníženie svojej dennej miery fajčenia v krátkom čase. Robert Beaglehole a Ruth Bonita, dvaja bývalí riaditelia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), tvrdia, že za týmto verejno-zdravotným úspechom stojí najmä rýchly nárast vapovania.
Krajina začala svoje protitabakové snahy naplno v roku 1990 s zákonom o prostrediach bez dymu (Smoke-free Environments Act), ktorý nasledovali celoštátne kontaktné linky na odvykanie, dotované terapie nahradzujúce nikotín a ratifikácia Rámcového dohovoru WHO na kontrolu tabaku (FCTC) v roku 2004. Napriek agresívnym zvyšovaniam daní a zavedeniu balenia bez značky po prijatí cieľa „Smokefree 2025“ v roku 2011 zostával pokrok pomalý. Do roku 2016 stále fajčilo denne 15 % bežnej populácie a 36 % príslušníkov kmene Māori.
Zlom nastal medzi rokmi 2018 a 2019. Súdne rozhodnutie vyjasnilo, že zákaz perorálneho tabaku na Novom Zélande sa nevzťahuje na produkty na vapovanie. Ministerstvo zdravotníctva preto oficiálne uznalo e-cigarety ako menej škodnú alternatívu k fajčeniu.
Po tomto posune v politike pokles počtu fajčiarov zrýchlil z 3,5 % ročne na 17,9 % za rok. V populácii Māori sa ročná miera poklesu zvýšila až na 13,3 %. Súčasne sa miera vapovania zvýšila z menej ako 1 % v roku 2015 na odhadovaných 12 % do roku 2025.
Hoci tieto trendy nedokazujú priame príčinné súvislosti, Beaglehole a Bonita zdôrazňujú tesné časové prepojenie medzi rastom vapovania a poklesom fajčenia. Tvrdia, že hoci tradičné politiky ako vysoké dane sú užitočné, samy o sebe nestačia. Regulovaný prístup k nikotínovým produktom bez spaľovania je nevyhnutný na ochranu tých, ktorých najviac zasahujú škody spojené s tabakom.
